Tvorcovia zachovali pôvodné texty a doplnili ich o hudbu, pohyb a výraznú vizuálnu stránku.

Základom celej inscenácie je zasadenie deja do prostredia recitačnej súťaže v kultúrnom dome. Tento koncept umožňuje tvorcom predstaviť balady iným spôsobom. „Jedným z cieľov je dokázať, že slovenské balady nepatria len do školských lavíc či na recitačné podujatia, ale sú to silné príbehy a veľké drámy, ktoré
si zaslúžia byť inscenované na veľkých javiskách,“ povedal režisér.

Súčasťou predstavenia budú okrem hercov aj performeri, ktorí prepájajú herectvo s tancom. Hudbu vytvoril skladateľ Martin Štefánik, ktorý kombinuje ľudové motívy so súčasnými prvkami.

Názov inscenácie Rev, vresk a brud pochádza z balady Zuzanka Hraškovie o dievčati, ktoré nikto nevidí a nevníma jej bolesti.

„Dievča reve, vrieska o svoju pozornosť, no okolie vidí len to, že je špinavá, archaicky brudná. Balady odjakživa hovorili o krivde, či bolesti, ktoré dokázali pretvoriť na niečo poetické. Naša inscenácia ponúkne svet, v ktorom sa stretávajú hororové motívy, tragické osudy, poézia i humor,“ doplnil Ján Luterán.

Inscenácia Rev, vresk a brud ponúkne divákom baladické príbehy plné napätia, poézie aj jemného humoru v modernej divadelnej podobe.

Premiéra inscenácie je naplánovaná na piatok 20.3.2026 vo Veľkej sále DAB.

Diela sú inšpirované pripravovanými inscenáciami Rev, vresk a brud s premiérou 20. marca a V mene Ballu s prvým uvedením 27. marca.

Ako uviedlo DAB, pôjde o kompaktnú výstavu na jednom z poschodí divadla. Výtvarné diela nebudú visieť na stene, ale budú tvoriť bloky. „Obrazy nebudú ilustráciami k inscenáciám. Zaoberal som sa iba určitou časťou témy, ‚vôňou‘, ktorú som následne pretavil do vlastnej kreativity, práce a tvorby. Na základe toho vzniklo viacero nezávislých výstupov, ktoré spája motív oboch divadelných hier,“ povedal o svojej tvorbe pre DAB Ormandík.

Témou inscenácie Rev, vresk a brud sú slovenské balady. Hra V mene Ballu zasa ponúkne adaptáciu próz oceňovaného slovenského spisovateľa Ballu a príbehy z prostredia juhoslovenských malomiest. „Tieto témy sú mi blízke. Som figuratívny maliar a často spracovávam motív tela a zlé konce, podobne ako v baladách sú tiež súčasťou mojej celoživotnej tvorby,“ skonštatoval výtvarník.

Ako doplnil, pri tvorbe diel pracuje s myšlienkami, ktoré sa týkajú balád, ľudského tela či rozprávok.

„Baví ma, keď má obraz v sebe kúsok príbehu, keď nesie napätie alebo problém. Teraz je to navyše spojené so špecifickým priestorom divadla. Je to veľmi zaujímavá spolupráca a ja dúfam, že sa mi podarí vytvoriť dobré a silné obrazy. Všetko ostatné je druhoradé,“ dodal Ormandík.

Foto: Frederika Csekeiová

Dôvodom na takýto krok je podľa Nového divadla (ND) skutočnosť, že práve učitelia formujú budúcnosť.

„Sú to práve oni, ktorí učia deti a mladých ľudí vidieť, cítiť a myslieť. Každý deň im otvárajú dvere do sveta poznania, kultúry a umenia,“ uviedlo ND.

Divadlo tiež ocenilo energiu a odhodlanie pedagógov pri ich práci.

„Veríme, že spolu s nimi môžeme inšpirovať generáciu, ktorá bude citlivejšia, tvorivejšia a bude formovať lepší svet. Voľný vstup na predstavenia platí aj pre študentov pedagogických smerov. Radi sa s nimi podelíme o pohľad do zákulisia a sme pripravení diskutovať o našich predstaveniach,“ doplnilo ND.

Foto: FB – Nové divadlo

Výstava bude v priestoroch Krajského osvetového strediska sprístupnená od 6. do 20. februára.

Ako uviedla kurátorka Kristína Kiliková, autorka vo svojej tvorbe skúma hranicu medzi skutočnosťou a jej interpretáciou. „Svoju osobnú interpretáciu reality sa snaží priblížiť tak, že jednoduché organické predmety potiera balzamom, ktorý pripomína živicu. Týmto aktom poskytuje objektom ďalšiu štrukturálnu dimenziu. Následným prevedením fotografií do digitálneho negatívu nás uvádza do alternatívnej roviny skutočnosti,“ priblížila Kiliková.

Autorka pri svojej tvorbe zámerne pracuje s banálnymi objektmi, na ktorých demonštruje sprítomnenie predmetu v čase.

„Stavia nás do pozície, v ktorej sme nútení s nimi nadviazať kontakt a čeliť tak predmetu, ktorý by našej pozornosti za bežných okolností unikol,“ doplnila kurátorka.

Banátska dedina obývaná Slovákmi sa stala vo svete známou práve zásluhou svojich insitných maliarov.

Na výstave v Nitre sú zastúpení nežijúci i súčasní žijúci maliari tohto maliarskeho zoskupenia, ktorí tvoria prevažne v technike olej, pastel, akvarel a v kombinovanej technike.

Do súčasného obdobia dlhý zoznam mien kovačických maliarov dokumentuje kontinuitu kovačickej insity a dokazuje, že maliari rozdielneho veku začínali maľovať v rozličných časových etapách, skonštatovala Hučková Kocianová. Prezentovaná mladšia generácia autorov dosvedčuje, že kovačická insita kontinuálne nadväzuje na tvorivé posolstvo predchádzajúcich maliarskych generácií.

Diela kovačických insitných maliarov prenášajú divákov do sveta pokoja a harmónie.

Sú charakterizované podmaňujúcou bezprostrednosťou, životnou múdrosťou a čistým, úprimným rukopisom. Ich svojsky štylizované diela vzdávajú úctu nielen svojej domovine, jej ľudovým tradíciám, ale približujú i svet hospodára s jeho každodennými starosťami, prácou aj radosťou, ktorú každodenný život prináša. Viacerí z autorov vytvárajú veselý a iskrivý obraz a svet dediny. Maľujú bezprostredne, nekomplikovane, jednoducho žartovne.

Kovačicu v uplynulých rokoch navštívili alebo aspoň vlastnia obrazy kovačických umelcov okrem iných i španielsky kráľ Juan Carlos, holandská kráľovná Juliana, Ronald Reagan, Francois Mitterrand, herci Karl Malden, Peter Ustinov, Anthony Quinn, Alain Delon, Franco Nero, Annie Girardot, Ursula Andress, kameraman Vittorio Storaro, futbalista Pelé, hudobná skupina Rolling Stones či Aristoteles Onassis.

Ide o časti odevu, ktoré prezentujú obdobie turnýry z rokov 1870 až 1890 a obdobie secesie v rozmedzí rokov 1890 až 1910.

„Do zbierky pribudla zreštaurovaná čierna sukňa z hodvábnej tkaniny. Jej zadné diely sú husto nariasené, čím vytvárajú objem typický pre módnu siluetu turnýrového obdobia. Ďalším predmetom je vrchná sukňa so zvonovitým strihom z bavlnenej tkaniny s ažúrovým zdobením. Zreštaurovaná bola aj čierna blúzka ušitá z hodvábneho taftu a čierna tylová blúzka ušitá z jemného transparentného tylového materiálu,“ uviedla Katarína Beňová z Ponitrianskeho múzea.

Ako pripomenula, textil je mimoriadne citlivý materiál.

„Je náchylný na degradáciu pôsobením času, svetla, vlhkosti, znečistenia či mechanického opotrebovania. Odborná starostlivosť o textilné zbierkové predmety je súčasťou ochrany kultúrneho dedičstva,“ dodala Beňová.

Divadlo Andreja Bagara v Nitre pripravuje inscenáciu Play Plautus, ktorá ponúka moderné spracovanie komédií rímskeho dramatika Tita Maccia Plauta – Pseudolus a Strašidlo.

Réžie sa ujal poľský režisér Łukasz Kos.

Okrem nadčasového humoru inscenácia prinesie aj „priznané divadlo“ – diváci počas predstavenia predstavenia uvidia hercov na javisku, ale aj priestory v zákulisí, vo foyer či v hereckom bufete, v ktorom účinkujúci čakajú na svoj výstup.

 „Pomocou naživo točeného videa i vopred natočených záberov divákom ukážeme miesta, do ktorých sa bežne nedostanú, uvidia hercov v zákulisí, kde sa pripravujú na svoj výstup. Chceme, aby diváci videli, ako sa divadlo tvorí,“ uviedol režisér Łukasz Kos. Odhalíme to, čo sa skrýva za hotovou inscenáciou, ktorú diváci vidia na javisku,“ doplnila Slavka Civáňová.

Dôležitým prvkom bude aj hudba v podaní herca Jána Cibulu, ktorá dotvorí atmosféru hry.

Dramaturgicky sa inscenácia venuje téme slobody, zodpovednosti a ľudských slabostí, pričom vtipne ukazuje, ako sa antické zápletky a postavy dokážu prihovoriť aj dnešnému divákovi. Vtip, zámeny, zápletky a typické postavy komédie budú podľa tvorcov sprevádzané aj reflexiou o podstate divadla – čo je skutočné, čo predstierané a čo si odnášame ako diváci.

Ako informovala divadlo, výstava potrvá do 15. decembra..

Autorka vo svojej maliarskej tvorbe prešla rôznymi tematickými obdobiami. Venovala sa zátišiam, portrétom, materským a ženským témam i krajinomaľbe. „Príroda je jej hlbokou inšpiráciou. Venuje sa viacerým výtvarným technikám, najviac však akrylu, akvarelovej maľbe i pastelu, ktoré navzájom variuje v kombinovanej technike,“ uviedla kurátorka Marta Hučková Kocianová.

Ako doplnila, názov výstavy Sum Terra charakterizuje celú fyzickú a tvorivú bytosť umelkyne, ktorá je presiaknutá jej vzťahom k zemi ako matke živiteľke.

„Tento jej úprimný vzťah nachádza aj vo svojej krajinomaľbe,“ dodala kurátorka.

Expozícia s názvom Veni, Vidi, Digi bude vo výstavnom priestore Bunker sprístupnená do 7. decembra.

Ako uviedol kurátor Martin Bízik, názov výstavy parafrázuje známe „prísť a vidieť“. „V digitálnom kontexte tento výrok nadobúda nový význam, od aktu fyzickej prítomnosti k transformácii reality prostredníctvom technológií. Diela zahrnuté do výstavy oscilujú medzi osobnými výskumami, kritickou reflexiou a poetickou intervenciou do digitálnej reality,“ priblížil Bízik.

Výstava Veni, Vidi, Digi predstavuje aktuálny výber tvorby banskobystrickej Akadémie umení.

V rôznych médiách a prístupoch reflektujú súčasný stav nielen digitálnej kultúry, ale aj jej presahov do spoločenského a každodenného života.

„Vytvárajú mapu rôznych prístupov k digitálnemu prostrediu. Od experimentov a osobných archívov až po analytické stratégie sledujúce spoločenské a technologické zmeny,“ doplnil Bízik.

„Aj keď je István Tasnádi veľký ironik, tak tá konečná bodka sa dá prečítať ako pritakanie životu. Hovorí, že žiť za to stojí a že si to často uvedomíme až vo svojich posledných chvíľach,“ povedal o inscenácii jej dramaturg Daniel Majling.

Hra je napísaná vo veršoch, čo podľa tvorcov dodáva inscenácii humor a nadhľad.

Postavy hovoria o vážnych témach jednoduchým jazykom, no vo veršovanej podobe, čím vzniká kontrast medzi obsahom a formou.

Tasnádiho diela sa hrajú po celej Európe a nitrianskemu publiku nie je neznámy. DAB uviedlo už v roku 2005 jeho hru Verejný nepriateľ a 3. októbra 2025 v Nitre hosťuje pražské Divadlo v Dlouhé s jeho inscenáciou Kartónový taťka v réžii Michala Vajdičku.