Cieľom podujatia je prezentovať a konfrontovať umeleckú úroveň a inscenačný prístup neprofesionálneho divadla mladých a dospelých v Nitrianskom kraji.

„Účastníci okrem toho nadobúdajú nové vedomosti a rozvíjajú svoje zručnosti. Kolektívom a jednotlivcom okrem toho súťaž umožňuje ich odborný a umelecký rast prostredníctvom poznávania, realizácie a prezentácie umeleckej tvorby v oblasti divadla,“ priblížilo KOS.

Ambíciou organizátorov je tiež odborne usmerňovať neprofesionálnych divadelníkov prostredníctvom vzdelávacích aktivít a rozborových seminárov s odbornou porotou.

„Súťaž umožňuje divadlám mladých i dospelých hrať pred odborníkmi i verejnosťou. Najúspešnejší tvorcovia postúpia so svojimi inscenáciami na celoštátnu prehliadku mladých FEDIM a prehliadku dospelých Belopotockého Mikuláš,“ doplnili organizátori.

Foto ilustračné

Tvorcovia zachovali pôvodné texty a doplnili ich o hudbu, pohyb a výraznú vizuálnu stránku.

Základom celej inscenácie je zasadenie deja do prostredia recitačnej súťaže v kultúrnom dome. Tento koncept umožňuje tvorcom predstaviť balady iným spôsobom. „Jedným z cieľov je dokázať, že slovenské balady nepatria len do školských lavíc či na recitačné podujatia, ale sú to silné príbehy a veľké drámy, ktoré
si zaslúžia byť inscenované na veľkých javiskách,“ povedal režisér.

Súčasťou predstavenia budú okrem hercov aj performeri, ktorí prepájajú herectvo s tancom. Hudbu vytvoril skladateľ Martin Štefánik, ktorý kombinuje ľudové motívy so súčasnými prvkami.

Názov inscenácie Rev, vresk a brud pochádza z balady Zuzanka Hraškovie o dievčati, ktoré nikto nevidí a nevníma jej bolesti.

„Dievča reve, vrieska o svoju pozornosť, no okolie vidí len to, že je špinavá, archaicky brudná. Balady odjakživa hovorili o krivde, či bolesti, ktoré dokázali pretvoriť na niečo poetické. Naša inscenácia ponúkne svet, v ktorom sa stretávajú hororové motívy, tragické osudy, poézia i humor,“ doplnil Ján Luterán.

Inscenácia Rev, vresk a brud ponúkne divákom baladické príbehy plné napätia, poézie aj jemného humoru v modernej divadelnej podobe.

Premiéra inscenácie je naplánovaná na piatok 20.3.2026 vo Veľkej sále DAB.

Telesné pozostatky svätého Františka z Assisi sú vystavené verejnej úcte od 22. februára do 22. marca 2026 v rámci 800. výročia od smrti patróna Talianska.

Na púti spojenej s koncertným vystúpením sa zúčastnili tisícky pútnikov z celého sveta, informovalo Biskupstvo Nitra.

Katedrálny spevácky zbor Psallite Deo vystúpil v Hornej bazilike v Assisi, ktorej steny sú pokryté slávnymi Giottovými freskami zo života sv. Františka.

Koncert pozostával z pôstnych diel od skladateľov z Talianska, Veľkej Británie, ale aj z pera nitrianskeho katedrálneho organistu a dirigenta Vladimíra Kopca. Jeho skladba pre organ bola inšpirovaná známou františkánskou piesňou Dolce è sentire a v bazilike odznela v svetovej premiére.

Psallite Deo účinkuje v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma od roku 2010. Sústreďuje sa najmä na interpretáciu skladieb počas liturgických slávení pri príležitosti významných sviatkov, diakonských a kňazských vysviacok, ale aj každoročne počas Národnej púte na sviatok sv. Cyrila a Metoda v Nitre.

Zbor spieval aj na audiencii pápeža Benedikta XVI. v roku 2012, aj počas svätej omše pápeža Františka v Šaštíne v roku 2021. Interpretuje diela slovenskej i zahraničnej proveniencie od gregoriánskeho chorálu cez rímsku polyfóniu až po diela súčasných skladateľov zo Slovenska i zahraničia.

Výstava Charizma bude sprístupnená v Galérii Foyer do 30. marca.

Slovenská akademická maliarka, scénografka, grafička, sochárka, bábkarka, poetka a pedagogička Emília Mimi Jakubisová (1951) je absolventkou Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe, kde študovala odbor scénografia. Jej tvorba prechádza od divadelného umenia k výtvarnému a práve tieto dva druhy umenia prepája scénografia.

V Bábkovom divadle v Nitre vytvorila autorka do roku 1983 množstvo scénografických návrhov pre alternatívne divadlo s bábkami.

Popritom hosťovala aj v iných činoherných súboroch doma i v zahraničí. V Prievidzi založila vlastné divadlo RUKA, pre ktoré sa stala textárkou a režisérkou, navrhovala a realizovala scénu, bábky a kostýmy. Taktiež spolupracovala na divadelných projektoch s viacerými slovenskými divadlami.

Popri javiskovej tvorbe sa venovala komornej maľbe a monumentálnym realizáciám v architektúre.

Navrhovala a realizovala súbor voskových figurín a portrétov historických osobností pre Bojnický zámok. V rámci grafickej tvorby realizovala návrhy na plagáty a bulletiny rôznych podujatí a venovala sa i knižnej ilustrácii. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej, najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku založeného v roku 1921. Žije a tvorí v Bojniciach.

Detskí účastníci jednotlivých kategórií súťaže z okresov Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce absolvujú obvodné a okresné súťažné kolá od 25. februára do 30. marca.

„Regionálne kolo určené mládeži a dospelým sa bude v Krajskom osvetovom stredisku (KOS) v Nitre konať 9. apríla. Detské recitačné kolektívy a divadlá poézie sa zídu na regionálnej prehliadke 10. apríla v Základnej umeleckej škole J. Rosinského v Nitre,“ uviedli organizátori.

Hviezdoslavov Kubín patrí k najstarším a najprestížnejším recitátorským súťažiam na Slovensku.

„Pre veľký záujem sa člení do viacerých kôl. Prvým sú triedne prehliadky, po ktorých nasledujú školské kolá. Ich víťazi postupujú do obvodných a neskôr do okresných a krajských kôl. Tí najlepší účastníci potom prednášajú úryvky z poézie a prózy na celoštátnej súťaži,“ doplnilo KOS.

Diela sú inšpirované pripravovanými inscenáciami Rev, vresk a brud s premiérou 20. marca a V mene Ballu s prvým uvedením 27. marca.

Ako uviedlo DAB, pôjde o kompaktnú výstavu na jednom z poschodí divadla. Výtvarné diela nebudú visieť na stene, ale budú tvoriť bloky. „Obrazy nebudú ilustráciami k inscenáciám. Zaoberal som sa iba určitou časťou témy, ‚vôňou‘, ktorú som následne pretavil do vlastnej kreativity, práce a tvorby. Na základe toho vzniklo viacero nezávislých výstupov, ktoré spája motív oboch divadelných hier,“ povedal o svojej tvorbe pre DAB Ormandík.

Témou inscenácie Rev, vresk a brud sú slovenské balady. Hra V mene Ballu zasa ponúkne adaptáciu próz oceňovaného slovenského spisovateľa Ballu a príbehy z prostredia juhoslovenských malomiest. „Tieto témy sú mi blízke. Som figuratívny maliar a často spracovávam motív tela a zlé konce, podobne ako v baladách sú tiež súčasťou mojej celoživotnej tvorby,“ skonštatoval výtvarník.

Ako doplnil, pri tvorbe diel pracuje s myšlienkami, ktoré sa týkajú balád, ľudského tela či rozprávok.

„Baví ma, keď má obraz v sebe kúsok príbehu, keď nesie napätie alebo problém. Teraz je to navyše spojené so špecifickým priestorom divadla. Je to veľmi zaujímavá spolupráca a ja dúfam, že sa mi podarí vytvoriť dobré a silné obrazy. Všetko ostatné je druhoradé,“ dodal Ormandík.

Foto: Frederika Csekeiová

Dôvodom na takýto krok je podľa Nového divadla (ND) skutočnosť, že práve učitelia formujú budúcnosť.

„Sú to práve oni, ktorí učia deti a mladých ľudí vidieť, cítiť a myslieť. Každý deň im otvárajú dvere do sveta poznania, kultúry a umenia,“ uviedlo ND.

Divadlo tiež ocenilo energiu a odhodlanie pedagógov pri ich práci.

„Veríme, že spolu s nimi môžeme inšpirovať generáciu, ktorá bude citlivejšia, tvorivejšia a bude formovať lepší svet. Voľný vstup na predstavenia platí aj pre študentov pedagogických smerov. Radi sa s nimi podelíme o pohľad do zákulisia a sme pripravení diskutovať o našich predstaveniach,“ doplnilo ND.

Foto: FB – Nové divadlo

Výstava bude v priestoroch Krajského osvetového strediska sprístupnená od 6. do 20. februára.

Ako uviedla kurátorka Kristína Kiliková, autorka vo svojej tvorbe skúma hranicu medzi skutočnosťou a jej interpretáciou. „Svoju osobnú interpretáciu reality sa snaží priblížiť tak, že jednoduché organické predmety potiera balzamom, ktorý pripomína živicu. Týmto aktom poskytuje objektom ďalšiu štrukturálnu dimenziu. Následným prevedením fotografií do digitálneho negatívu nás uvádza do alternatívnej roviny skutočnosti,“ priblížila Kiliková.

Autorka pri svojej tvorbe zámerne pracuje s banálnymi objektmi, na ktorých demonštruje sprítomnenie predmetu v čase.

„Stavia nás do pozície, v ktorej sme nútení s nimi nadviazať kontakt a čeliť tak predmetu, ktorý by našej pozornosti za bežných okolností unikol,“ doplnila kurátorka.

Banátska dedina obývaná Slovákmi sa stala vo svete známou práve zásluhou svojich insitných maliarov.

Na výstave v Nitre sú zastúpení nežijúci i súčasní žijúci maliari tohto maliarskeho zoskupenia, ktorí tvoria prevažne v technike olej, pastel, akvarel a v kombinovanej technike.

Do súčasného obdobia dlhý zoznam mien kovačických maliarov dokumentuje kontinuitu kovačickej insity a dokazuje, že maliari rozdielneho veku začínali maľovať v rozličných časových etapách, skonštatovala Hučková Kocianová. Prezentovaná mladšia generácia autorov dosvedčuje, že kovačická insita kontinuálne nadväzuje na tvorivé posolstvo predchádzajúcich maliarskych generácií.

Diela kovačických insitných maliarov prenášajú divákov do sveta pokoja a harmónie.

Sú charakterizované podmaňujúcou bezprostrednosťou, životnou múdrosťou a čistým, úprimným rukopisom. Ich svojsky štylizované diela vzdávajú úctu nielen svojej domovine, jej ľudovým tradíciám, ale približujú i svet hospodára s jeho každodennými starosťami, prácou aj radosťou, ktorú každodenný život prináša. Viacerí z autorov vytvárajú veselý a iskrivý obraz a svet dediny. Maľujú bezprostredne, nekomplikovane, jednoducho žartovne.

Kovačicu v uplynulých rokoch navštívili alebo aspoň vlastnia obrazy kovačických umelcov okrem iných i španielsky kráľ Juan Carlos, holandská kráľovná Juliana, Ronald Reagan, Francois Mitterrand, herci Karl Malden, Peter Ustinov, Anthony Quinn, Alain Delon, Franco Nero, Annie Girardot, Ursula Andress, kameraman Vittorio Storaro, futbalista Pelé, hudobná skupina Rolling Stones či Aristoteles Onassis.

Ide o časti odevu, ktoré prezentujú obdobie turnýry z rokov 1870 až 1890 a obdobie secesie v rozmedzí rokov 1890 až 1910.

„Do zbierky pribudla zreštaurovaná čierna sukňa z hodvábnej tkaniny. Jej zadné diely sú husto nariasené, čím vytvárajú objem typický pre módnu siluetu turnýrového obdobia. Ďalším predmetom je vrchná sukňa so zvonovitým strihom z bavlnenej tkaniny s ažúrovým zdobením. Zreštaurovaná bola aj čierna blúzka ušitá z hodvábneho taftu a čierna tylová blúzka ušitá z jemného transparentného tylového materiálu,“ uviedla Katarína Beňová z Ponitrianskeho múzea.

Ako pripomenula, textil je mimoriadne citlivý materiál.

„Je náchylný na degradáciu pôsobením času, svetla, vlhkosti, znečistenia či mechanického opotrebovania. Odborná starostlivosť o textilné zbierkové predmety je súčasťou ochrany kultúrneho dedičstva,“ dodala Beňová.