Pravidelné Dni otvorených dverí (DOD) sa budú konať od 26. do 28. januára.

Verejnosť sa tak bude môcť aj napriek hygienickým opatreniam proti šíreniu nového koronavírusu zoznámiť prostredníctvom internetu so systémom štúdia na Fakulte prírodných vied, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva, Fakulte stredoeurópskych štúdií, Filozofickej a Pedagogickej fakulte. „Bližší program DOD bude zverejnený v priebehu januára,“ uviedla UKF.

Zriadenie telefónnych liniek duchovnej pomoci a podpory pokladá cirkev za prejav ľudskosti, kresťanskej solidarity, ale aj svojej povinnosti.

„Prosíme preto volajúcich, aby linky nezneužívali, ale využívali v záujme duchovnej pomoci. Zároveň prosíme o trpezlivosť, ak by bola niektorá z liniek nedostupná, nakoľko kňazi, ktorí ich obsluhujú, si popritom musia plniť aj svoje kňazské povinnosti na miestach, kde sú v rámci pastorácie zaradení,“ uviedol biskupský úrad.

Foto: ilustračné/pixabay.com

Bez pomoci by Vianoce také štedré neboli.

Ako Ujlacký pripomenul, Centrum pre deti a rodiny, ani detský domov by z vlastných prostriedkov nedokázali deťom zabezpečiť materiálne vybavenie, ktoré dostali od Nadácie Pomoc. „Aj keď Vianoce sú v prvom rade o duchovnom prežívaní, deti ich vnímajú viac cez darčeky. Aj tie však môžu vzbudiť city a nastaviť duše na hlbšie hodnoty,“ dodal Ujlacký.

Foto: ilustračné/pixabay.com

Ocenená publikácia je zároveň aj vysokoškolskou učebnicou.

Vyšla v roku 2019, určená je študentom a učiteľom zaoberajúcim sa vinárstvom a vinohradníctvom a tiež odborným degustátorom, účastníkom vinárskych súťaží, spotrebiteľom, predajcom a výrobcom vína. V roku 2019 získala cenu Zlatý kosák v kategórii veda a výskum.

Foto: SPU v Nitre

Momentálne platia pri každom odbere mimoriadne opatrenia, uskutočňovať sa budú aj medzi sviatkami.

Pre protiepidemiologické opatrenia je potrebné nahlásiť sa na darovanie krvi telefonicky vopred. „Ďakujeme našim darcom krvi za ich celoročnú nezištnú pomoc a za to, že aj v týchto neľahkých dňoch pomáhajú našim pacientom a bezplatne darujú to najvzácnejšie, svoju krv,“ dodala primárka.

Foto: ilustračné/pixabay.com

Verejné obstarávanie na spracovateľa územného plánu má prebehnúť koncom jari 2021.

V prípravnej fáze už začala pracovať koordinačná skupina, ktorú tvoria architekti, dopravní inžinieri a ďalší odborníci. Verejnosť už mohla tvorbu územného plánu pripomienkovať, podľa radnice však takéto zapojenie ľudí nie je dostatočné. „Sledujeme silnú objednávku na čo najvyššiu mieru transparentnosti. Hľadáme preto nástroj na efektívnu participáciu obyvateľov. Chceme dosiahnuť aktívnu diskusiu,“ vysvetlil Šabík.

V tomto období už podľa pôvodného zámeru mali prebiehať stretnutia s občanmi mestských častí, plány však poznačila pandemická situácia. Preto bola radnica nútená stretnutia presunúť na jar a v súčasnosti prebiehajú iba virtuálne stretnutia vo výboroch mestských častí. „Prostredníctvom nich sa snažíme získať čo najviac podnetov a nápadov, na ktoré budeme chcieť nadviazať pri nasledujúcich stretnutiach s verejnosťou,“ uviedol Šabík.

V čase pandemických opatrení mesto na širšiu komunikáciu s verejnosťou pripravuje novú webovú stránku www.uzemnyplan.nitra.sk.

Tá má ponúknuť priestor pre všetkých, ktorí chcú prispieť svojimi názormi, návrhmi a pripomienkami. „Stránka má byť nástrojom pre občanov. Ponúkne vstup do tvorby zadania pre spracovateľa územného plánu. Zároveň má byť miestom kultivovanej debaty o urbanizme, mobilite a súvisiacich témach. Našou predstavou je interaktívna platforma, na ktorej sa občania dozvedia o základných výzvach a dilemách, pred ktorými mesto stojí. Stránka by sa preto z nášho pohľadu mala stať živým materiálom, nie statickým dokumentom,“ dodal Šabík.

Podľa poslanca Daniela Balka je správne, že krajské zastupiteľstvo postupovalo pri rozhodovaní o vzniku KOCR pragmaticky.

„Áno, NSK je jediný kraj, ktorý nemá takúto organizáciu a je logické, že by ju mal mať. Máme v regióne štyri oblastné organizácie cestovného ruchu a je potrebné, aby niekto koordinoval ich činnosť. Navyše sa aj pripravujeme o peniaze, pretože KOCR bude mať možnosť čerpať štátne dotácie. Takže ja som rád, že táto organizácia vznikne. Dôležité bude, aby mala profesionálne vedenie, aby nebola formálnym, ale reálnym príspevkom k rozvoju cestovného ruchu v našom kraji. Pretože NSK je naozaj na chvoste z hľadiska prenocovania a aj príjmov z cestovného ruchu. Verím, že KOCR to pomôže zmeniť,“ skonštatoval Balko. Ako pripomenul, v NSK sa pomerne úspešne rozvíjajú letné produkty cestovného ruchu, rastie záujem o termálne kúpaliská a tiež o kultúrnu a poznávaciu turistiku. „Ale je pravdou, že sme sa možno málo prezentovali. Veľa ľudí na Slovensku a v okolitých krajinách o tejto ponuke v našom kraji často ani nevie a aj to by mala KOCR zmeniť,“ myslí si Balko.

Krajskí poslanci už na rozbeh novej organizácie cestovného ruchu schválili aj financie.

Podpredsedníčka NSK Eva Antošová navrhovala sumu 300.000 eur. „V nej boli zahrnuté peniaze na zriadenie KOCR aj členský príspevok NSK do tejto organizácie. Nakoniec prešiel kompromisný návrh a na rok 2021 sa vyčlenilo 110.000 eur. Ja si myslím, že na rozbeh to postačí a KOCR bude musieť presvedčiť poslancov a najmä turistov a obyvateľov kraja, že bola hodná založenia a bude pre náš kraj prínosom,“ povedala Antošová.

Vznik organizácie, ktorá má pomôcť rozvíjať cestovný ruch v regióne, privítal aj predseda NSK Milan Belica. Podľa jeho slov jej založenie v minulosti nebolo také efektívne, pretože nemala reálnu šancu získavať na svoju činnosť dotácie zo štátu. „Tie parametre boli nastavené tak, že dotácie dostali iba tie kraje, ktoré evidovali obrovský počet ubytovaní. My sme ako kraj boli oklieštení o možnosť ubytovávať ľudí, tak nám hrozilo, že dotácia bude nulová a všetko by sme museli ťahať z vlastných prostriedkov. Iné kraje, napríklad podtatranské regióny, kde je veľa hotelov a veľa prenocovaní, tie z takéhoto mechanizmu mali úžitok,“ skonštatoval Belica.

Momentálne sa má situácia zmeniť a štátna podpora na rozvoj cestovného ruchu bude podľa Belicu rozdeľovaná spravodlivejšie.

„My už dávno požadujeme, aby sa štátne dotácie neviazali na také ukazovatele, ako je počet prenocovaní. Regióny, ktoré sú chudobnejšie a nemajú tak rozvinutý turistický ruch, sa potom nikdy neprebudia. Je rozumné, aby sa to rozdeľovalo spravodlivejšie, pretože iba tak sa môže podporiť cestovný ruch. My radi prispejeme aj z vlastných zdrojov tak, ako prispievame aj na iné činnosti, ale aj tu treba byť spravodlivý. Takže ak vláda podporí KOCR a cestovný ruch sa vďaka tejto organizácii bude v NSK rozvíjať, ja to len privítam,“ uzavrel Belica

Mesto má opäť v platnosti všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o zákaze hazardu na území Nitry.

Dnes o tom na 25. riadnom zasadnutí mestského parlamentu rozhodli poslanci nitrianskeho zastupiteľstva. Na základe ustanovenia bude na území mesta platiť zákaz umiestnenia herní a kasín v hoteloch, moteloch, penziónoch, v budovách pre obchod a služby, v budovách pre kultúru a na verejnú zábavu. Pre herne bude platiť aj zákaz ich umiestnenia v bytových domoch.

V rozsiahlej diskusii niektorí poslanci spochybňovali zmysel plošného zákazu hazardu v „kamenných“ prevádzkach a pripomínali, že gamblerov iba posunie k internetovému či nelegálnemu hazardu.

„Podľa môjho názoru tu nejde o ochranu ľudí. Ak by to tak bolo, zákon, ktorý prednedávnom prijal parlament, by zakazoval všetok hazard, napríklad aj internetový. Podporujem reguláciu, nie zákaz. Odstránením herní v Nitre vytlačíme iba problém za hranice mesta,“ povedal poslanec Ján Greššo. „Hazard a gamblerstvo je choroba a choroba sa lieči, nie zakazuje,“ doplnil poslanec Miloš Dovičovič.

K poslancom prehovoril i majiteľ kasín Róbert Vystavil, ktorý opakovane poslancov žiadal, aby svoje rozhodnutie dobre zvážili. Rozmach nelegálneho hazardu je podľa neho v prípade schválenia VZN reálna hrozba: „Vážim si múdrosť poslancov, ktorí ako povedali, nechcú tých ľudí hodiť do čiernej zóny, do online hazardu, ktorý je do dnes nekontrolovateľný.“ Jeho názor podporila i Dominika Lukáčová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier, ktorá vo svojom vystúpení zdôraznila najmä štatistiku preukazujúcu nárast zákazníkov online herní v čase uzavretia prevádzok počas koronakrízy.

V diskusii sa spomínal aj výpadok v príjmoch mesta, ktoré príde po zákaze hazardu ročne o 650 000 eur.

Poslanec Roman Ágh v tejto súvislosti poznamenal, že podľa prepočtov na to, aby mesto mohlo na poplatkoch získať sumu 650.000 eur, museli hráči prehrať na území Nitry celkovo 21 miliónov eur. „Je teda na zváženie, či nám 650.000 eur v rozpočte stojí za to, že ľudia museli prehrať toľko miliónov,“ povedal Ágh.

Dnešného rokovania sa zúčastnili aj odborníci zo Sociálnej komisie, ktorí v rámci diskusie poslancom odpovedali na mnohé otázky. Podľa odborníčky na závislosti z organizácie Budúcnosť Ľuby Pavelovej sa problém hazardu nedá vyriešiť hneď, ale je potrebné spraviť každý krok, ktorý je možný.

„Tým, že znížime dostupnosť, máme šancu znížiť aj vážnosť problému a výskyt závislosti na hazarde,“ pripomenula poslancom. „Môj postoj je jasný, nič sa nezmenilo. Pre mňa je hazard problém sociálny, ekonomický, rodinný, bezpečnostný, urbanistický. Myslím, že každé mesto sa zaobíde bez hazardu,“ reagoval na diskusiu primátor Marek Hattas. „Všetci vieme, že tu neriešime hazard ako taký. Nemáme pred sebou nič iné, iba to, či obmedzíme jeden druh hazardu. Keď máme pred sebou rozhodnutie, ktoré má aj odborné, aj správne opodstatnenie, tak prečo ho neurobiť,“ doplnil ho viceprimátor Daniel Balko.

Pred poslancami vystúpil aj aktivista Matúš Libant z iniciatívy Zastavme hazard. Ten zastupiteľstvu pripomenul, že už vlani petíciu za zákaz hazardu v Nitre podpísalo vyše 20 000 ľudí. „To je takmer 80 percent voličov v Nitre. Za posledné dva dni podpísalo zasa 4500 ľudí online petíciu za to, aby sa zákaz hazardu v mestskom zastupiteľstve schválil. Chcem preto vyzvať poslancov, aby sa spojili za dobrú vec. Cieľom je schváliť identické VZN ako vlani. Iný výsledok budeme považovať za ignorovanie vôle ľudí,“ povedal krátko pred hlasovaním Libant.

Za zákaz plošného hazardu v Nitre napokon zahlasovala väčšina mestských poslancov, proti nebol nik a piati sa zdržali.

Nitra už raz hazard na svojom území zakázala. VZN prijala v júni minulého roka na základe petície, ktorú podpísalo vyše 23 000 ľudí. Neskôr však jeho znenie napadol okresný prokurátor a platnosť nariadenia v auguste 2019 pozastavil aj Krajský súd v Nitre. Národná rada SR však tento rok prijala zákon o hazardných hrách, ktorý obciam umožňuje zakázať umiestnenie herní a kasín na svojom území prostredníctvom VZN, aj bez petície občanov. Druhýkrát sa poslanci pokúsili VZN schváliť minulý mesiac. Ani tento pokus však nebol úspešný – poslanci vrátili materiál na dopracovanie. Definitívne rozhodnutie padlo až dnes, keď mestský parlament po vyčerpávajúcej diskusii napokon VZN schválil.

Na svojom štvrtkovom rokovaní bude nitrianske mestské zastupiteľstvo, okrem iného, schvaľovať rozpočet mesta na rok 2021.

Poslanci budú opätovne rozhodovať aj o tom, či Nitra pristúpi k zákazu herní a kasín na svojom území. Vstup budú mať povolený aj novinári. „Tí nemusia mať počas štvrtkového rokovania mestského zastupiteľstva platný negatívny test. Zasadaciu miestnosť sa nám podarí predeliť spôsobom, ktorý oddelí pretestovaných poslancov a pracovníkov úradu od médií,“ povedal Holúbek.

Prvá etapa obnovy tržnice sa začala už v júli, keď sa magistrát zameral na získanie stavebno-technických posudkov a prípravnej dokumentácie. „Na tieto práce mesto získalo dotáciu z ministerstva kultúry v hodnote 7000 eur. V plánovanej druhej etape by sme chceli získať finančné prostriedky na potrebnú projektovú dokumentáciu. Prebehnúť by mala aj architektonická súťaž a celková obnova tržnice,“ povedala Mareková.

S projektom obnovy tržnice a s rozšírením jej využitia prišla radnica už vlani v lete.

Podľa plánov mesta by sa celý objekt mohol v budúcnosti zmeniť z tradičného trhoviska na kultúrny a spoločenský priestor s kaviarňami, galériami a kultúrnymi predstaveniami. Magistrát chce zachovať aj trhovisko, mali by však v ňom predávať predovšetkým lokálni pestovatelia, producenti a držitelia regionálnych značiek kvality. Objekt dnešnej mestskej tržnice pôvodne slúžil ako kasárne. Postavený bol v rokoch 1889 až 1890. Následne sa stali typovým vzorom kasárenských stavieb po celom Uhorsku.

Foto: Mesto Nitra/Roman Oravec