Pre koronavírus nechávajú mnohé firmy svojich zamestnancov doma. Školy, škôlky sa uzatvárajú a rodičia musia svojich potomkov strážiť, čím sa nečakane mení bežné fungovanie domácnosti. Kto z rodičov môže zostať doma? Aké sú povinnosti a práva zamestnancov a zamestnávateľov? Na všetky otázky odpovedá Jozef Mihál – bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, v rozhovore Braňa Závodského pre rádio Expres.
Jozef Mihál na úvod vysvetľuje modelovú situáciu – zamestnanec sa ocitol v karanténe pre podozrenie na koronavírus: „V takom prípade ide o neplatené voľno, ktoré mu musí poskytnúť zamestnávateľ. Zamestnanec oň musí požiadať. Keď je zamestnanec v karanténe prvých 10 dní, zamestnávateľ mu vypláca náhradu príjmu tak, ako keby bol práce neschopný. Pokiaľ karanténa pokračuje u zamestnanca dlhšie, tak od 11 dňa dostáva nemocenskú zo Sociálnej poisťovne, ako keby bol chorý. Výška náhrady príjmu za prvé tri dni je 25% jeho hrubej mzdy a ďalšie dni je to 55% hrubej mzdy, nemocenská je od 11 dňa tiež 55%.“
Ďalej Jozef Mihál vysvetľuje čo sa v praxi skutočne deje. „Zatvárajú, obmedzujú sa prevádzky, napríklad reštauračné zariadenia a podniky. Ak je podnikateľ nútený uzatvoriť svoju prevádzku, z pohľadu vzťahu k zamestnancovi je to prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Keď zamestnanci pri zatvorení prevádzky zostanú doma, majú podľa Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.“
Debata sa posunie a zo slov Jozefa Mihála vyplýva, že ak sa v organizácii vyskytujú aj odbory alebo zástupcovia zamestnancov – zamestnanecká rada, môže sa uzatvoriť dohoda medzi zamestnávateľom a odbormi o 60 % náhrady mzdy z priemerného zárobku v prípade prekážky vo vykonávaní práce zo strany zamestnávateľa.
Bývalý minister v rozhovore pre rádio Expres tiež vysvetľuje aké sú práva zamestnávateľa. „Môže vás poslať nútene čerpať dva týždne dovolenky,“ objasňuje Mihál.
V prípade veľkých firiem spomína bývalý minister tzv. kontá času. Jednoducho povedané, zamestnanec môže skrátiť pracovný čas, pretože v terajšej situácii sa znížil dopyt po jeho výrobkoch. Zamestnanec si teda odpracuje menej hodín, jeho výplata bude konštantná, ale po pominutí krízovej situácie si dané hodiny odpracuje a nedostane za ne nič navyše.
„Zákonník práce umožňuje čerpanie náhradného voľna, to je možné čerpať len po dohode so zamestnancom. Zamestnávateľ ich nemôže nútiť čerpať náhradné voľno,“ odpovedá Jozef Mihál.
Aké sú práva a postupy zamestnancov v prípade Sociálnej poisťovne odpovedá v telefonickom rozhovore pre rádio Expres Peter Višváder – šéf komunikačného oddelenia Sociálnej poistenie. Podľa jeho slov majú ľudia nárok na dve zásadné veci: dávka na ošetrovné – zavreté školy a predškolské zariadenia a dávka PN, teda nemocenská – podozrenie na ochorenie a následná karanténa. Postup ako si tieto dávky uplatniť je nasledovný: „Nárok na ošetrovné si rodič uplatní v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne buď telefonicky, alebo zaslaním vyplneného formulára. Ak ide o dieťa do 10 rokov, tak Sociálna poisťovňa si po prijatí žiadosti overí, či škola konkrétneho dieťaťa bola uzavretá,“ hovorí Peter Višváder.
Ak sa potvrdí uzavretie školského zariadenia, následne sa môže začať konanie o tejto dávke. Poistenec by mal o tejto prekážke v práci informovať svojho zamestnávateľa. „V prípade, že ide o deti nad 10 rokov musí rodič telefonicky kontaktovať pediatra. Ak pediater vyhodnotí, že je potrebné potvrdiť ošetrovné, zašle svoje rozhodnutie do Sociálnej poisťovne,“ informuje Peter Višváder. V oboch prípadoch (ošetrovná a PN-ka) platí, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o dávke podľa oficiálnych postupov.
„Momentálne vybavujeme všetko cez telefón, e-mail, poštu, snažíme sa obmedziť kontakt, aby sme chránili našich zamestnancov. Všetky dostupné informácie aj pokyny sú na našej webovej stránke,“ dodáva Peter Višváder.
