Výnimkou nebola ani naša redakcia. Ako funguje časť z nás v krízovom režime, s čím všetkým sa musíme ako mamy, manželky, dcéry či priateľky potýkať, vám prezradíme v riadkoch nižšie.
Miriam – šéfredaktorka, editor
V poslednej dobe sa ako každá matka stretávam s tým, že musím bojovať súčasne na viacerých frontoch. Bežný deň doma sa od rušných dní strávených v práci, pochopiteľne, diametrálne odlišuje. Keďže som so synom na OČR, snažíme sa rozumne rozvrhnúť program počas celého dňa. V doobedných hodinách v rámci možností napĺňam svoju pracovnú činnosť redaktorky, pred obedom som kuchárkou, ktorá pripravuje celodennú stravu pre rodinu. Poobede sa stávam učiteľkou, kedy sa zvyknem venovať synovej škole a domácemu samoštúdiu. Niekedy je to pekelná makačka!
V popoludňajších hodinách sa snažím opäť venovať práci, syn zábave. Večer dostávajú príležitosť aj moje záľuby v podobe oddychu pri televíznych novinách alebo mi spoločnosť robí dobrá kniha. Z dôvodu, že doma trávim viac času ako kedykoľvek predtým, sa momentálne v mojej domácnosti nenachádza jediná nepretriedená alebo neuložená polička či skrinka. Počas posledných štyroch dní sa dokonca podarilo vymaľovať celý dom a upratať dvor/záhradu po zimnom období. A ani to nebolelo…
Dominika – redaktorka, editor
Poznáte rozprávku Máša a medveď? V tomto období si stále viac uvedomujem, že s Miškom tak trochu súcitím. Rozumiem jeho tikom v očku, jeho zúfalstvu pri pohľade na zdemolovaný dom, jeho túžbe po chvíľke ticha a ničnerobenia… Práca, domácnosť – toho všetkého je niekedy veľa. Ale to je v poriadku. Je normálne byť unavení a občas aj mrzutí. Najmä, ak musíme byť v krásny deň sami zavretí v maličkom bytíku. Mášenky vedia takýto pobyt osladiť. Vie to macko a vieme to aj my, rodičia na homeoffice. Ešte, že máme prírodu – ten ventil, ktorý malým energiu adekvátne odčerpá a dospelákom dobije. No a potom, keď mi naša Máša večer počas uspávania povie: „Mami, dnes bola sranda.“ Vydýchnem si, že mám uvedomelé dieťa, čo život berie s humorom. Sme spolu, zdraví, živí a okrem milióna zbytočností nám nechýba nič. Jedine ak magnézium. Ale to nie celkom pomáha.
Monika – redaktorka, editor
Bežný deň v karanténe? Zobudím sa, zapnem notebook, prihlásim sa do wordpressu (systém, cez ktorý uverejňujeme články) a na facebook, a píšem až do večera. Dobre, tak nie do večera. Väčšinou píšem hlavne doobeda a niekedy večer po 22.00. Pomedzi písanie pozriem nejakú tú tlačovú besedu alebo sledujem aplikácie minúta po minúte. Potom diskutujeme so spolubývajúcim na rôzne témy. Ja mu hovorím o koronakríze, stave ekonomiky, on mne o tom, že ho svrbí ucho – každý má svoje problémy. No a keďže teraz veľa ľudí chodí do prírody, som na tom podobne.
„Naposledy som sa snažila odfotiť srnky – alebo čo to bolo za kopytníky – utekajúce cez cestu… No neviem, vidíte ich tam?“ 
Monikin spolubývajúci
Keďže aj jesť sa musí a v mini-potravinách na dedine nie je veľký výber (a teda občas treba ísť pracovať aj do redakcie), tak sa po dlllhom čase vyberiem do Nitry.
Že na vás karanténne opatrenia zanechali následky, zistíte, keď na autobusovej zastávke zabudnete časť nákupu. Nie, tie dve konzervy kukurice nečakali na autobus.
No a vraj je toto obdobie vhodné na domáce vzdelávanie, rozširovanie obzorov, atď. už by som teda asi mala dočítať ten stĺp kníh z knižnice. Dosť času mi zaberie aj skúšanie nových receptov. Nie vždy sa síce podaria, ale čo už…
Nina – fotografka, kameramanka, strihačka
V skratke – fotím, strihám, edituje, natáčam, samozrejme všetko v rúšku a rukaviciach. Keď sa zastavím, občas sa stihnem najesť a vyspať. Počas voľna pozerám seriál Mandalorian – milujem malého Yodu!
